•  
  •  

História

Vznik obce Chrasť nad Hornádom podľa prvej písomnej zmienky sa datuje do obdobia po roku 1255. Išlo o územie darované komesovi Kuncovi. Jedným z ďalších písomných prameňov o obci je listina kráľovnej Alžbety z roku 1280 pod názvom Goroszt, t. j. Horoszt. Názov obce Chrasť je od hustého nízkeho porastu – krovia, teda chraste. Tento názov však tiež znamená staré slovanské sakrálno-pútnícke miesto. Názov je veľmi starý a vyskytuje sa i na Morave a v Čechách. Od roku 1773 sa používali tieto tvary: Haraszt, Hrost a Hrascze, od roku 1920 už sa používal názov Chrasť. Tento bol neskôr doplnený prívlastkom „na Slovensku“, ktorý v roku 1932 bol zmenený na „nad Hornádom“.

Románsky kostol zatiaľ nie je historický datovaný. Dnešnú hlavnú loď mohli postaviť okolo polovice 18. storočia ako to uvádza nápis nad vchodom. Čo sa týka veže, ani tu nie sú ťažkosti s jej datovaním. Jej neskororománske okná v porovnaní s podobnými vežami v okolí sa datujú do poslednej štvrtiny 13. storočia. Románsky tvar a štvorlístkový pôdorys apsíd svedčí skôr pre 10. – 12. storočie. Historik Ivan Chalupecký na základe podobných stavieb (trikoncha S. Nicolo v Nome, trikoncha v Werden an der Ruhr, tetrakoncha z krakovského Wawelu), ktoré pochádzajú z 9. – 10. storočia predpokladá, že aj chrastianska tetrakoncha pochádza ažda až z čias Veľkomoravskej ríše. Staršie datovanie dokázal archeologický výskum. Stal sa aj motívom erbu obce.

Priamo v obci, ktorá má v súčasnosti 760 obyvateľov sa nachádza chránená prírodná pamiatka „Farská skala“. V katastrálnom území obce sa nachádzajú aj ďalšie prírodné útvary ako je „Šikľavá skala“. V obci 18 rokov žil a tvoril známy slovenský akademický maliar Jozef Hanula.

 

History
The rise of village is dated to the time after 1255. It was an area given to Komes Kunc. One of the oldest written sources about the village is the letter of The Queen Elizabeth from 1280. Chrasť was meantioned there as Horoszt. The name of village has 2 meanings. the first is bushy growth and the second meaning is that Chrasť means old pilgrim place, which was on the halfury between 2 monasteries in Slovak Paradise on Kláštorisko and in Spišské Podhradie.The name of village is very old and we can find similar names in the Czech Republic. To the name Chrasť was added in slovakia and then this addition was renamed in 1932 to nad Hornádom. In the Chrasť is situated old Romanesque church, which is one of the oldest ones in central Europe.Some historians dates our church to the 10th century in the time of the Great Moravian empire because of its quarterfoil ground plan. Older age of the church was proven by archeological research. The youngest part of church is the nave, built in 18th century. The church is built on a rock called Farská skala, which is the natural sight. There is next natural sight in the village area – Šikľavá skala. In Chrasť 18 years lived wellknown Slovak painter Jozef Hanula.

Chrasť na Slovensku
článok Jozefa Hanulu, akad. maliara

Milí čitatelia, Vy cestúvate vždy najviac len po mestách, o ktorých ste čítali, alebo počuli niečo historického, alebo nejakú chválu. Škrabete sa do Vysokých Tatier, azda len preto, že sú to vysoké, skalnaté vrchy, odkiaľ máte krásny rozhľad na široko, ďaleko. Idete aj do „Slovenského Raja“, kde obdivujete zvláštné útvary prírody. A niekedy zajdete si aj do podzemia, do jaskýň, aby ste aj tam obdivovali prírodu a jej prácu.

Takí sme my ľudia. Radi vyhľadávame priateľstvo vysoko postavených, vplyvných, chýrnych ľudí. Lichotí nám, keď môžeme povedať, že sme sa rozprávali s tým a s oným, o kom ide dobrá povesť.
Ale málokomu síde na um sostúpiť do nejakej zastrčenej dedinky, veď čože by tam aj hľadal. A predsa i tam má príroda svoje krásy a zaujímavosti.

„Krásy Slovenska“ majú heslo: „poznajme otčinu“. Milý čitateľu, ak ma chceš nasledovať, zavediem ťa do istej celkom nepatrnej dedinky, na dôkaz, že i tam najdeme niečo zvláštneho. Je to dedinka Chrasť na Slovensku. Myslím, že je ona dosť maličká. Ale podívajte sa len aspoň letmo z obloka vlaku jachajúceho na Košice. Keď vysadnete v Spiš. Novej Vsi, nasleduje stanica Markušovce a potom Chrasť. Jej poloha je hodne romantická, malebná. Prví jej osadníci držali sa iste názoru, že dom treba stavať na pevnú, skalnatú pôdu, lebo ona sa i tak nedá orať. Celá dedinka rozprestiera sa na skalnatej pôde vyvýšene na ľavom brehu rieky. Hornadu. Fara je rovno na vysokej skale nad riekou.

Chrasť má mnoho romantického dnu i na okolí. Na pravo vedľa trati, smerom na Košice, je „Šikľavá skala“. Hore nad ňou je „Kača džura“, z tejto diery vyteká voda a tvorí malý vodopád asi 10 m vysoký. Nad ním je vrch „Kropeje“, a ľudová povesť hovorí, že Kačou dierou chodievala zlatá kačka až zo Zlatníka, potoka, ktorý vyteká na južnej strane Kropejov, kde boly kedysi zlaté bane (doly). S Kropejov je výhľad až po Sp. N. Ves. Keď prší, najprv kropí dážď na Kropejoch a odtiaľ i pomenovanie. Za Kropejami je vrch Čuba, južne od tohto na severovýchod sú Slopie s dolinkou „Medzvedzia". Po Slopjoch prídeme do dediny Poráč (občania Rusíni, a či skôr Slováci gr. katolíckeho vyznania), kde je blízko Poráčska jaskyňa. Na týchto horách je zvláštna flóra a rastie tu i ker so žltými kvetmi, šťavel.
Na sever od Chrasti, blízko Hrušova je srúcanina kostolíka, z ktorého stojí ešte kus veže. Ľud hovorí, že tam stála dedina Milkovce, ktorú vraj Tatari vyplienili a podpálili. Ale architektúra pozostalej veže nezdá sa o tom svedčiť, je novšia, vidno na nej stopy gotiky. Tatari vtrhli na Slovensko za kraľovania Belu IV., čo bolo r. 1241, ako nás dejepis učí, vtedy však gotiky ešte nebolo. Možno, že to boli Turci. Ale ja nie som historik a tak toto tvrdiť nemôžem.

Milí čitatelia, ako vidíte, myšlienky moje veľmi lietajú sem a ta. Sľúbil som rozprávať o Chrasti a hľa, spomínam tu Poráč, Hrušov a iné.
Teda k veci. Chrasť. Tu sa moje myšlienky zastavujú a keď chcem pokračovať v predsavzatej rozprave, nútia ma myšlienky, aby som vyriekol, že Chrasť je jedna z najstarších dedín na Slovensku. O tom svedčí architektúra kostolíčka chrasťanského, ktorá podáva nám v malom obraz päť kupolovej baziliky gréckej, tvoriacej v základe rovnoramenný kríž. Na tej malej bazilike chrasťanskej zreteľne rozpoznať tri doby. V základe teda má tvar gréckeho kríža. Tento kríž má všetky štyri ramená rovnako dlhé, to je základ 5 kupolovej baziliky gréckej.

Predstavte si taraz, alebo si nakreslite päť pravidelných štvorcov v takomto poriadku, teda jeden štvorec do prostriedka a okolo neho na každú jeho stranu po jednom štvorci. Ešte lepší obraz dostanete, keď miesto štyroch bočných štvorcov položíte 4 polkruhy.
Teraz predstavte si v mysli nad tie polkruhy steny a konečne nad stenami kupole, teda 4 kupole do okola a medzi nimi v prostriedku vyššie piatu. To by bol asi tak dosť verný obraz nášho starého kostolíka v Chrasti a to by bola asi prvá doba. Druhú dobu predstavuje terajšia jeho veža. Táto povstala v dobe gotiky na mieste piatej, prostrednej kupoly, čo bystrý pozorovateľ hneď zbadá na vonkajšej stene.

Konečne tretiu dobu ukazuje nám terajšia loď kostolíka, ktorá povstala v XVIII. storočí predĺžením západnej kupoly a tak teraz celkový obraz kostola predstavuje v základe latinský kríž: rovnaké ramená, i hlava a noha dlhá. Na našom kostolíčku rozhodne vidíme účinok východnej cirkví. Mnohí pokúsili sa riešiť vek tohoto kostolíčka, ale mne nevyhovuje ani jedno z doterajších riešení. Príčinu toho vidím v tom, že každý bol nadchnutý maďarským duchom, lebo to písali za maď. vlády. Náš kostolík mal pekný barokový oltár, ktorý zhorel r. 1903. i s jeho zvláštnym obrazom. Vo východnej časti kostolíčka, za terajším oltárom sú staré fresky, ktoré však boly zabielené, odhalené boly pri oprave kostola po ohni. Nachodily sa tam ešte aj iné cenné predmety, medzi ktorými je dnes ešte jeden obraz z rokokovej doby, predstavujúci apokalyptickú madonnu s Ježiškom. Niektoré obrazy majú pekné vyrezávané rámy. Bolo tu medzi cennými vecmi i zvláštné ciborium, ktoré po ohni (1903) ostalo v Budapešti. Veľmi cenné boly a čiastočne ešte sú omšové rúcha, najmä 1 alba a 1 kazula.

Zaujímavé je, že pod freskami, ktoré sú odhalené a viditeľné, javia sa ešte druhé, staršie. Bolo by žiaducné tieto vrchné odkopírovať pre muzeum a potom ich odstrániť, aby sa mohly preskúmať pod nimi sa nachodiace. Že náš kostolíček je najstarší, svedčia i tieto dve vrstvy fresiek a svedčí o tom aj náhrobný kameň, ktorý nachodí sa teraz pod pravým bočným oltárom. Tento kameň pochádza aspoň z XIII. storočia, myslím však, že je starší.

Chrasť má i pekný kaštieľ z XVIII. storočia, v ktorom sídlil niekdy aj hlavný župan. Dľa všetkého je Chrasť veľmi stará dedinka, ktorá videla kedysi i kus „slávnych“ dejín a dnes stojí opustená, nikto si jej ani nevšimne a jaké krásné okolie má! „Kača džura“, keby ju mal kto preskúmať! Ľud hovorí, že je tam priestranná jaskyňa, prístup do nej je však nie ľahký.

Nebohý biskup Částka (Császka), keď videl Chrasť, povedal, že je to ako nemecké „Lorelaj“. A Lad. Moyš, ktorý bol tam farárom z trestu, že bol „pansláv“, pomenoval jeden chodník v tejto dedinke „Via de Boulanger“ (via de bulanžé) a to vraj preto, že je taký krkolomný, ako bol život tohoto francúzskeho generála. Že sa tam, v takej dedinke, nachodia také zvláštnosti, dá sa pripísať šľachtickým rodinám, ktoré tam maly majetky a tam bývaly a tí páni boli aj patrónmi kostolíčka. Bola to medzi inými rodina Mariássy.

Zdroj Krásy Slovenska. - Roč. 6, č. 8-10 (1927), s. 217-219

Úradné hodiny

Pondelok: 08:00 - 12:00 12:30 - 15:00
Utorok: nestránkový deň
Streda: 08:00 - 12:00 12:30 - 17:30
Štvrtok: nestránkový deň
Piatok: 08:00 - 12:00

Fotogaléria

Kalendár